Ravenna bola mladá a krásna žena, ktorá žila v malej dedine v Taliansku v roku 1598. Mala v sebe zvláštnu schopnosť, ktorú si nikdy nevysvetlila. Dokázala pohybovať predmety silou svojej mysle, bez toho, aby sa ich dotkla. Túto schopnosť si však musela tajiť pred ostatnými, pretože v tom čase bola veľká nebezpečenstvo byť obvinená z čarodejníctva a upálená na hranici.

Ravenna sa nikdy nezamilovala, pretože sa bála, že by jej tajomstvo mohlo byť odhalené. Jedného dňa však stretla mladého muža menom Lorenzo, ktorý bol synom bohatého obchodníka. Lorenzo sa do nej zamiloval na prvý pohľad a začal ju dvoriť. Ravenna sa mu tiež zapáčil, ale nevedela, či mu môže dôverovať.

Lorenzo ju pozval na večeru do svojho domu, kde jej chcel vyjadriť svoje city. Ravenna súhlasila, ale bola veľmi nervózna. Keď prišla do jeho domu, bola ohromená jeho bohatstvom a nádherou. Lorenzo ju priviedol do jedálne, kde na ne čakala sviečkami osvetlená tabuľa s lahodnými jedlami a vínom.

Lorenzo sa usadil vedľa nej a začal jej hovoriť o svojom živote, o svojich cestách, o svojich plánoch. Ravenna ho počúvala s údivom a záujmom. Cítila, že medzi nimi je silné puto. Lorenzo sa jej opýtal, či by chcela byť jeho ženou. Ravenna bola prekvapená a zároveň šťastná. Chcela mu povedať áno, ale zároveň sa bála, čo by sa stalo, keby sa dozvedel o jej schopnosti.

Rozhodla sa mu povedať pravdu. Povedala mu, že má telekinetickú schopnosť, ktorú si nevie vysvetliť. Povedala mu, že sa toho hanbí a bojí sa, že by ju ľudia mohli považovať za čarodejnicu. Povedala mu, že ho miluje, ale že mu rozumie, ak by ju chcel opustiť.

Lorenzo bol šokovaný a neveriacky. Nevedel, či jej má veriť, alebo či si z neho robí žarty. Požiadal ju, aby mu ukázala svoju schopnosť. Ravenna sa zľakla, ale chcela mu dokázať, že nehovorí lož. Zobrala si prsteň z prsta a položila ho na stôl. Potom sa sústredila a prsteň sa začal pohybovať po stole. Lorenzo sledoval tento jav s úžasom a strachom. Nevedel, čo si má myslieť.

Ravenna sa pozrela na neho so slzami v očiach. Povedala mu, že ho nechce stratiť, ale že mu nechce spôsobiť problémy. Povedala mu, že ak chce, môže odísť a zabudnúť na ňu. Lorenzo sa rozhodol. Vzal ju do náručia a pobozkal ju. Povedal jej, že jej verí a že ju miluje. Povedal jej, že jej schopnosť je dar, nie prekliatie. Povedal jej, že ju chce mať po svojom boku, bez ohľadu na to, čo si budú myslieť ostatní.

Ravenna bola šťastná a dojatá. Povedala mu, že je to najlepšie, čo sa jej kedy stalo. Povedala mu, že s ním chce ísť kamkoľvek. Lorenzo ju zobral za ruku a viedol ju do svojej izby, kde sa vydali svojej láske. Boli spolu šťastní a nikdy sa nevzdali svojho citu.

Koniec.